Preskočiť na obsah

Trnávka (okres Dunajská Streda)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Trnávka
obec
Kostol Ružencovej Panny Márie
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Dunajská Streda
Región Podunajsko
Nadmorská výška 122 m n. m.
Súradnice 48°00′50″S 17°24′20″V / 48,013889°S 17,405556°V / 48.013889; 17.405556
Rozloha 7,97 km² (797 ha) [1]
Obyvateľstvo 548 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 68,76 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1275
Starosta Juraj Lami[3] (Magyar Fórum – Maďarské fórum)
PSČ 930 32 (pošta Blatná na Ostrove)
ŠÚJ 501956
EČV (do r. 2022) DS
Tel. predvoľba +421-31
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Trnávka, Dunajská Streda District
Webová stránka: obectrnavka.sk/
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Trnávka (maď. Csallóköztárnok, nem. Tyrnaugedl aj Tirnaugel) je malá obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda.

Prvý raz sa jej meno písomne spomína v podobe Tarnuk roku 1275, kedy uhorský kráľ Ladislav IV. daroval, v tom čase ešte neosídlené územie dnešnej obce deťom Andrása Olgyayho, Petrovi a Wolfgangovi za služby, ktoré ich otec vykonal korune. Ďalšie zmienky sú z rokov 1345 a 1355. Podoby mena obce: Tarnok, Tárnok, Csallóköztárnok, Trnávka na Ostrove a Trnávka. V písomnosti z roku 1349 sa obec spomína už ako osídlená. V rokoch 1553-1787 je obec vedená v portálnom súpise ako majetok staro-budínskych mníšok, a to až do doby, kým tento ženský rád nebol cisárom Jozefom II. rozpustený. Roku 1787 Trnávka prechádza do držby kráľovskej pokladnice. Neskôr tu získali majetky aj rôzne šľachtické rody. Medzi známejšie patria: Esterháziovci, Zičiovci, Baldáčiovci, Baťánovci a začiatkom 20. storočia grófska vetva rodu Pongrác. Majetky tu však mali aj príslušníci drobnej šľachty (Kont, Tóth, Tárnoki, Németi atď.). V revolučných rokoch 1848-1849 sa v chotári obce utáborili povstalecké vojská.

Dnes v obci škola neexistuje, avšak písomnosti zaznamenávajú, že už roku 1873 na území tejto malej obce bola postavená prvá vzdelávacia inštitúcia pod názvom Rímskokatolícka cirkevná ľudová škola. V 30. rokoch 20. storočia sa škola stala dvojjazyčnou - vyučovalo sa maďarsky aj slovensky. Roku 1981 sa základná škola v Trnávke zrušila. V obci dodnes úspešne pracuje materská škola.

Požiarny zbor

[upraviť | upraviť zdroj]

Časté požiare, ktoré niekoľkokrát vyčíňali v tejto obci (záznamy o požiaroch z rokov 1869, 1871, 1883, 1886 atď.) si vynútili založenie spoločnej požiarnej ochrany obyvateľstva. K založenia požiarneho zboru došlo roku 1880. Tento požiarny zbor fungoval ešte spoločne s požiarnym zborom v susednej obci Rohovce. Spolupráca susedných obcí trvala zhruba dva roky, potom sa požiarníci z Trnávky osoamostatnili a vytvorili vlastnú protipožiarnú ochranu. Prvým veliteľom požiarníkov v trnávke sa stal Mester Márk.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]
Národnostné zloženie – Trnávka (2021)[4]
Slováci
  
32,8 %
Maďari
  
63,2 %
Rómovia
  
0,0 %
Rusíni
  
0,2 %

Podľa sčítania obyvateľov v roku 1991 mala obec celkovo 395 obyvateľov, z toho 340 hlásiacej sa maďarskej národnosti, 55 k slovenskej. Podľa sčítania obyvateľov v roku 2001 mala obec celkovo 428 obyvateľov, z toho hlásiacich sa k maďarskej národnosti 348, k slovenskej 72, k inej 1 občan a neznámej národnosti je 7 obyvateľov.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rímskokatolícka kaplnka Ružencovej Panny Márie, jednoloďová neskoroklasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1848-1850. Stavbu realizoval murársky majster Neshleba z Jelky. Prvý zvon do tejto kaplnky venovala roku 1849 kňažná Žofia Lichtensteinová. Roku 1902 dali ku kaplnke pristavať vežu. Stavbu finančne zastrešil Antal Németh a jeho manželka Júlia. V interiéri sa nachádza oltár so sochou Kráľovnej Ruženca z roku 1875.[5] Fasády kaplnky sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená lizénovými rámami, v hornej časti pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou.
  • Socha Svätej Trojice z roku 1863. Sochu nechala postaviť obec. Stojí na rázcestí medzi obcami Báč a Rohovce.
  • Drevený kríž z roku 1903. Postaviť ho dal pán Vendel Szalay.
  • Drevený kríž z roku 1908. Postaviť ho dal Alajos Németh v chotári smerom na obec Veľká Paka.
  • Pamätník hrdinov na počesť obetí Prvej svetovej vojny z roku 1921. Postaviť ju dal Rímskokatolícky mládežnícky spolok.
  • Veľký kríž roku 1936. Postaviť ho dal pán Imrich Németh a jeho pani na miestonom cintoríne.

Tradičné ľudové zvyky

[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa okrem už typických zvykov, ktoré sa zachovali celkovo na Žitnom ostrove, objavujú aj ojedinelé ľudové zvyky ako napríklad plieskanie bičom a strieľanie v deň Vianoc. Naj zaujímavejším je však zvyk navyháňať v sobotu na poludnie voly na polia. Vraj sa v minulosti stávalo, že ak sa gazda zabudol na poliach v práci a začul poludňajší zvon, pustil voly domov a sám sa do jarma zapriahol. Tento zvyk vznikol pravdepodobne nejakou chorobou madzi rožným statkom a gazdovia z obce verili, že ak zvieratá nazapriahnu v sobtou na poludnie, tak ostanú zdravé.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Štatistický úrad SR
  5. Trnávka - Kaplnka (Kostol) Ružencovej Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  • Kol. aut.: Encyklopédia Slovenska
  • FÉNYES, E.: Magyarország geographiai szótára, melyben minden város, falu és puszta, betürendben körülményesen leiratik. IV. kötet.
  • BOHUŠ, Š.: Chronológia obce Trnávka...
  • Kol. aut.: Ottova encyklopédia Slovensko
  • HÁZI, J. Pozsony vármegye középkori földrajza...
  • IPOLYI, A.: Csallóközi utiképek...
  • KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1978. 532 s.
  • TRNÁVKA. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 3. R – Ž. Bratislava : Obzor, 1969. 568 s. S. 324.
  • Navrátil, Ľ. – Banič, V. – Áč, P. – Végh, F. – Rajský, D. – Kmeť, V.: Srdce žitného...
  • BOROVSZKY, S.: Magyarország vármegyéi és városai. Pozsony vármegye
  • TÓTH, J.: Kronika obce Trnávka

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]